Styk s potravinami, BPA a PPWR sú samostatné legislatívne požiadavky. Jeden obal môže podliehať viacerým európskym nariadeniam súčasne. Vyhlásenie pre styk s potravinami, požiadavky na BPA a vyhlásenie podľa PPWR však nemožno automaticky považovať za jeden a ten istý dokument.
Pri uvádzaní obalov, plastových výrobkov a ďalších materiálov na trh sa čoraz častejšie stretávame so situáciou, keď sa na jeden výrobok vzťahuje viacero európskych právnych predpisov súčasne.
Typickým príkladom je plastový obal určený na balenie potravín. Na takýto výrobok sa môžu súčasne vzťahovať požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, požiadavky týkajúce sa bisfenolu A (BPA) a ďalších bisfenolov a zároveň nové požiadavky nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov – PPWR.
V praxi potom vzniká otázka: Má výrobca vystaviť jedno spoločné vyhlásenie o zhode, alebo má mať ku každému legislatívnemu predpisu samostatný dokument?
Odpoveď nie je vždy rovnaká. Rozhodujúce je, aký právny predpis sa na výrobok vzťahuje a aký obsah dané nariadenie požaduje.
Jeden výrobok môže podliehať viacerým právnym predpisom
Skutočnosť, že ide stále o jeden výrobok alebo jeden obal, neznamená, že jeho zhoda sa posudzuje iba podľa jedného právneho predpisu.
Napríklad plastová fólia alebo plastové vrecko určené na priamy kontakt s potravinou môže byť potrebné posudzovať súčasne podľa:
- nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami,
- nariadenia Komisie (EÚ) č. 10/2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami,
- nariadenia Komisie (EÚ) 2024/3190 o používaní bisfenolu A a ďalších bisfenolov,
- nariadenia (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpadoch z obalov – PPWR.
Každý z týchto predpisov rieši inú oblasť bezpečnosti alebo zhody výrobku.
Nariadenia pre styk s potravinami sa sústreďujú predovšetkým na to, aby materiál neprenášal do potravín látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa alebo neprijateľne meniť zloženie či vlastnosti potraviny.
Nariadenie o BPA rieši používanie bisfenolu A a ďalších nebezpečných bisfenolov v materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami.
PPWR sa naopak venuje samotnému obalu z pohľadu jeho zloženia, výroby, recyklovateľnosti, minimalizácie obalov, obsahu určitých látok a ďalších požiadaviek na obaly počas ich životného cyklu.
Ide teda o rozdielne legislatívne oblasti, hoci sa v konkrétnom výrobku môžu prelínať.
Vyhlásenie pre styk s potravinami nie je automaticky PPWR vyhlásením
Jednou z najčastejších chýb je použitie existujúceho vyhlásenia o zhode pre styk s potravinami a doplnenie jednej vety, že výrobok zároveň spĺňa PPWR.
Takýto postup nemusí byť dostatočný.
Vyhlásenie o zhode pre plastové materiály určené na styk s potravinami má obsahovať údaje požadované nariadením (EÚ) č. 10/2011. Dokument sa týka predovšetkým chemickej bezpečnosti materiálu, použitých látok, obmedzení, migrácie a podmienok, za ktorých môže výrobok bezpečne prichádzať do kontaktu s potravinami.
Nariadenie PPWR však zavádza vlastný systém posudzovania zhody obalov. Výrobca obalu musí vykonať príslušné posúdenie zhody a vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode podľa požiadaviek nariadenia (EÚ) 2025/40. Vzorová štruktúra tohto dokumentu je uvedená priamo v prílohe VIII PPWR.
Vyhlásenie podľa PPWR preto nie je iba rozšírením potravinárskeho vyhlásenia o ďalšiu citáciu legislatívy. Ide o dokument založený na inom právnom predpise a na inom rozsahu posudzovania zhody.
A čo BPA? Musí existovať samostatné BPA vyhlásenie?
Situácia pri BPA je trochu odlišná.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2024/3190 stanovuje vlastnú požiadavku na vyhlásenie o zhode pre materiály a predmety patriace do jeho pôsobnosti a určuje aj informácie, ktoré má dokument obsahovať.
To však neznamená, že pri každom plastovom výrobku musí výrobca automaticky vystaviť úplne samostatný tretí dokument s názvom „BPA vyhlásenie“.
Pri plastových materiáloch je možné požiadavky viacerých predpisov pre styk s potravinami vhodne zahrnúť do jedného komplexného vyhlásenia o zhode, pokiaľ dokument obsahuje všetky požadované údaje a je z neho jednoznačne zrejmé, podľa ktorých právnych predpisov bola zhoda posúdená.
Rozdiel je teda medzi tým, či možno požiadavky legislatívne a obsahovo spojiť, a tým, či sa len niekoľko nesúvisiacich nariadení uvedie na jednom papieri bez príslušných podkladov.
Samotné uvedenie čísla nariadenia ešte nepreukazuje zhodu výrobku.
Prečo môže byť jedno „univerzálne“ vyhlásenie problém?
Na prvý pohľad sa môže zdať praktické uviesť všetky predpisy, skúšky a vyhlásenia do jedného dokumentu. Pri jednoduchom výrobku to niekedy možné je, ale pri zložitejších obaloch môže byť výsledok neprehľadný alebo dokonca nesprávny.
Problém vzniká najmä vtedy, ak:
- jednotlivé právne predpisy požadujú rozdielny obsah vyhlásenia,
- posudzujú sa podľa nich odlišné vlastnosti výrobku,
- podkladom sú rozdielne skúšobné protokoly,
- jednotlivé požiadavky platia pre rozdielne materiálové vrstvy výrobku,
- nie je zrejmé, ktorá skúška preukazuje ktorú požiadavku,
- dokument obsahuje všeobecné vyhlásenia bez technických podkladov,
- sa mení legislatíva a nie je jasné, ktorú časť spoločného dokumentu je potrebné aktualizovať.
Typickým príkladom je viacvrstvový potravinový obal. Z pohľadu styku s potravinami môže byť rozhodujúca vnútorná plastová vrstva, zatiaľ čo PPWR posudzuje obal v širšom kontexte jeho materiálového zloženia a ďalších požiadaviek na obaly.
Spojením všetkého do jedného dokumentu sa môže stratiť informácia o tom, ktorá požiadavka sa vzťahuje na ktorú časť výrobku.
Samostatné vyhlásenia sú často prehľadnejším riešením
Ak sa na jeden výrobok vzťahujú právne predpisy z odlišných oblastí, samostatné vyhlásenia o zhode môžu byť nielen prípustné, ale aj prakticky vhodnejšie.
Pri potravinovom obale môže dokumentácia pozostávať napríklad z:
Vyhlásenia o zhode pre styk s potravinami, ktoré rieši nariadenie (ES) č. 1935/2004, pri plastoch nariadenie (EÚ) č. 10/2011 a podľa potreby aj požiadavky na BPA a ďalšie bisfenoly.
A samostatne z:
EÚ vyhlásenia o zhode podľa PPWR, ktoré rieši požiadavky nariadenia (EÚ) 2025/40 na obal.
Takéto rozdelenie má viacero praktických výhod. Dokumenty sú prehľadnejšie, jednoduchšie sa aktualizujú a pri kontrole je jednoznačné, aká dokumentácia a aké skúšky preukazujú splnenie konkrétnej legislatívy.
Vyhlásenie o zhode musí byť podložené dokumentáciou
Bez ohľadu na to, či výrobca použije jeden alebo viac dokumentov, základný princíp zostáva rovnaký:
vyhlásenie o zhode nie je náhradou skúšobných protokolov a technickej dokumentácie.
Výrobca musí byť schopný preukázať, na základe čoho zhodu deklaroval.
Pri potravinových obaloch môžu byť podkladom napríklad:
- materiálové a technické listy,
- dokumentácia použitých surovín,
- migračné skúšky,
- skúšky špecifickej a celkovej migrácie,
- analýzy BPA alebo ďalších bisfenolov,
- skúšky obsahu ťažkých kovov,
- podklady k chemickému zloženiu,
- údaje o jednotlivých vrstvách viacvrstvových materiálov,
- dokumentácia týkajúca sa požiadaviek PPWR.
Ak výrobca iba uvedie do vyhlásenia číslo nariadenia bez toho, aby mal k dispozícii relevantné podklady, samotný dokument zhodu výrobku nepreukazuje.
Jeden výrobok môže mať viac vyhlásení o zhode
Pojem „vyhlásenie o zhode“ preto nemožno chápať ako jeden univerzálny dokument, ktorý sa vystaví ku každému výrobku.
Rozhodujúce je vždy najskôr určiť:
- o aký výrobok ide,
- na aký účel je určený,
- z akých materiálov je vyrobený,
- ktoré právne predpisy sa naň vzťahujú,
- aké skúšky a dokumenty sú potrebné na preukázanie jednotlivých požiadaviek,
- aký obsah vyhlásenia vyžaduje konkrétny právny predpis.
Až následne možno rozhodnúť, ktoré požiadavky je vhodné uviesť v spoločnom dokumente a ktoré je lepšie alebo potrebné riešiť samostatným vyhlásením.
Posúdenie dokumentácie a vypracovanie vyhlásenia o zhode
Pri príprave vyhlásenia o zhode je preto dôležité nezačínať samotným formulárom, ale posúdením výrobku a dostupných podkladov.
Zabezpečujeme posúdenie výrobkov z pohľadu príslušnej európskej legislatívy, kontrolu skúšobných protokolov a technickej dokumentácie a následné vypracovanie alebo aktualizáciu vyhlásenia o zhode.
Pri obaloch a materiáloch určených na styk s potravinami posudzujeme najmä materiálové zloženie, spôsob použitia, dostupné migračné skúšky, podklady k BPA a ďalším regulovaným látkam a dokumentáciu potrebnú na preukázanie požiadaviek PPWR.
Správne pripravená dokumentácia by mala jednoznačne preukazovať, ktorý právny predpis sa na výrobok vzťahuje, aké požiadavky boli posúdené a na základe akých podkladov bola zhoda výrobku vyhlásená.
